štvrtok 30. septembra 2010

Atrézia (bezústie) pažeráka

Common anatomical types of esophageal atresia
zdroj: en.wikipedia.org

Náhodou som včera našla svoje staré lekárske záznamy a trošku som popátrala po svojej vrodenej vývojovej chybe – nikdy predtým ma to nenapadlo. Atrézia pažeráka typ IIIb podľa klasifikácie Vogt (pozri náčrt pod písmenom a) na obrázku). Strana od úst zaslepená, strana od žalúdka vrastená do priedušnice. Zoperované na druhý deň po narodení, dva týždne nato ma prepustili domov. Za tých 33 rokov sa chirurgia posunula tak ohromne dopredu, že úmrtnosť klesla pod 10 % (až 5 %). V češtine treba hľadať atrézie jícnu, v angličtine esophageal atresia.

Aktualizácia 7. mája 2018:
Na facebooku existuje uzavretá skupina Atrezáčci (pre rodičov i pacientov). Ak sa vás atrézia týka, môžete sa pridať po krátkom messengerovom pohovore s (milou) adminkou.

Aktualizácia 15. augusta 2014:
Občas sa ma niekto spýta, aké pociťujem následky v mojom vysokom veku :) Nuž, poporiadku. Lekári sa pôvodne uzhodli, že neprežijem, a preto sa rozhodli ani ma neoperovať. Mamu nadopovali oblbovákmi a odstavili jej mlieko. Až po zásahu vyššej moci (polonáhodne sa objavivší asertívny starý otec, lebo veď tato bol na vojne, roky sedemdesiate) pristúpili k operácii. Lekári usúdili, že ak prežijem operáciu, pridružené komplikácie, diagnózy a terapie, aj tak budem môcť jesť len mixovanú stravu. Prvý rok som chodila na dilatácie pažeráka, odvtedy nebolo treba. Dvakrát som bola na grastrografii, čím pozdravujem báriovú kašu. Je to vrchol odpornosti, ktorý musíte opakovane prehĺtať, zatiaľčo vás rontgenujú. Všetko bolo v poriadku. (Ešte väčší úlet bol, keď mi opakovane robili bronchografiu a bronchoskopiu. To s atréziou súvisí len nepriamo, tak to nebudem ďalej rozpisovať.) Genetické testy u mojich rodičov nič neodhalili, čiže to bola len štatistická náhoda a možno vplyv prostredia.

Smola, producenti kuchynských robotov, zjem aj normálnu stravu, len musím poctivo zapíjať. Nepomáha ani metóda sústredeného rozžuvávania na márne kúsky. Sliny mi na prehltnutie zďaleka nestačia. Preto (už) nikdy nejem, keď nemám dostatok vody na zapitie. Nikdy! Miliónkrát sa mi to totiž hnusne vypomstilo: jedlo sa zastaví v mieste zrastu, ďalej nejde ani za nič, guča jedla v pažeráku tlačí na dýchacie cesty. Bolí to hnusne, pomaly sa dusím a k tomu musím urýchlene zháňať vodu. Zatiaľ sa mi to zakaždým podarilo, adrenalín urobí svoje :) Potom si vynadám, vzápätí sa ukľudňujem. Následne sa smejem, aká som krava a tiež na tom, ako to situačne komicky asi vyzeralo v tom najhoršom: skrútená nad miniumývadielkom na najbližšej toalete zúrivo pijem a rytmicky sa búcham do hrude, barbarsky gestikulujem na predavačku v PNS-ke, že súrne potrebujem tú pollitrovku minerálky z výkladu, chrčím na spolucestujúcich v MHD, či nemajú dačo vypiť. Na Darwinovu cenu sa dobrovoľne idem prihlásiť aj vtedy, keď si spokojne chrúmem s blaženým pocitom "veď mám v taške celú fľašu vody", lenže medzičasom zabudnem, že dopitú.

Druhá nepríjemná vec je, že neviem grcať dáviť. Bulimička by zo mňa byť nemohla. Nepomáhajú žiadne finty, jogínske dávivé polohy, dokonca ani keď sa šteklím zubnou kefkou dobre že nie až na stene žalúdočnej. Nič. Ostáva len pretrpieť dovtedy, kým sa žalúdok opäť rozbehne. Alebo si zájsť na výplach žalúdka - ďakujem, neprosím, a v takom stave ani nezvládam presun. Samovoľne som za celý život vracala možno 5 až 10 ráz a že by bolo treba častejšie. Dávam si pozor na to, čo zjem, vypijem, ale niekedy sa nedá vopred odhadnúť, či mi to sadne alebo nie. Aj z toho dôvodu alkohol takmer nepijem.

Treťou komplikáciou sú dokafrané dýchacie cesty, pľúca a pohrudnica. Chronická bronchitída sa u mňa vyprofilovala v desiatich rokoch. Kedykoľvek zakašlem ako tuberák do starého hrnca, aj keď som zdravá. Často sa tak aj zasmejem na veľké prekvapenie okoloidúcich. Výhodné je to v prepchatých priestoroch, kde sa okolo mňa zrazu utvorí väčší kruh. Ale prisahám, že to nezneužívam. Ani u lekára. O tabaku môžem len snívať. Pri konzumácii ryže, tarhone, podobných drobných vecí a citrusových plodov sa musím veľmi sústrediť, aby som ich nevdýchla, lebo z nosa idú dosť ťažko.

Štvrtou pripomienkou na moje narodenie je dlhočizná jazva. Spočiatku bola malinká, možno 5-6 centimetrov, ale rástla so mnou a teraz má nejakých 30 cenťákov. Vedie vodorovne popod pravú pazuchu - jeden koniec na chrbát a druhý symetricky na hruď, systematicky zabudovaný do masy prsníka. Niekoho to môže odradiť, ale zatiaľ som to "šťastie" nemala. Len občas divné skúmavé pohľady na kúpalisku :)

Takže, ja som vďačná za dávivé epizódy vo svojom živote. Za vodu v správny čas na správnom mieste. I za tú jazvu. A za život :) Som vďačná zdravotníkom, ktorí ma zachránili. (Tých, ktorí sa svojou *****tou snažili o presný opak, a že ich bolo požehnane, srdečne pozdravujem.) Operujúci doktor zomrel dosť mladý pár rokov po mojej operácii, ale občas si naňho spomeniem. No a som vďačná aj rodine, ktorá sa o mňa obetavo starala a vypiplala ma na samostatnú bojovú jednotku. Nebolo to nič príjemné a stále nie je, ale dokážem s tým žiť skoro bez obmedzení.

streda 29. septembra 2010

Who do you think you are

Who do you think you are je veľmi zaujímavý program z dielne BBC, v ktorom skúma rodokmene slávnych osobností. Je britská a americká verzia. Nejaká časť britskej verzie sa vysielala aj na Spektre — alebo to bolo Discovery? Zhliadla som len jediný diel (o Esther Rantzen). Škoda, že to nebol diel o Davidovi Suchetovi (Poirot).

pondelok 27. septembra 2010

Keď sa jedny dvere zatvoria, iné sa otvoria

When one door closes, another opens; but we often look so long and so regretfully upon the closed door that we do not see the one which has opened for us.

Shakespeare Sisters – Hello (turn your radio on)
Kvalita videa nie je špičková, ale ide o ten výrok na začiatku.
V ostatných videách je odstrihnutý.

nedeľa 26. septembra 2010

Koťogó alebo moka káva

Nedávno som sa nadchla pre moka kávu alias "koťogó", čo je výraz z maďarskej slovnej hračky "kotyogó". Moku si varievala moja košická babi. Bola som prekvapená, že značkový Moka Expres (vyrába Bialetti) stojí len 20 €. Ako variť kávu v moke ma naučil Viktor Klimo.

zdroj: www.casadelcaffe.sk

sobota 25. septembra 2010

Anastasia – Nine Iron Doors

Anastasia nie je americká speváčka Anastacia, ale macedónska skupina Анастасија, ktorá zložila a nahrala skvelý soundtrack k skvelému filmu Pred dažďom (1994). Bola som na strednej a márne som zháňala originálne cédéčko, či kazetu. (Internet bol vtedy dostupný len vedcom, aj to len niektorým.) Film i soundtrack patria k mojim top obľúbeným.

štvrtok 23. septembra 2010

Jean-Philippe Toussaint

Je me suis rendu compte que nous avions fait l’amour au même moment, Marie et moi, mais pas ensemble…
Uvedomil som si, že sme sa milovali v rovnakom okamihu, Marie a ja, no nie spolu…
Toussaint je spisovateľ okamihu, krátkych chvíľok, ktoré sú človeku nejako známe (i keď sa práve odohrávajú napr. v Tokiu). A viem, že preklad nič extra, také doslovné, nemotorné… ale aspoň prostredníctvom spisovateľovania neobjavím v 40tke 50tke boha, ako sa to stalo nešťastnému Mitanovi… takže to má aj výhody :)

zdroj citátu, jeho preklad a komentár: peteba

utorok 21. septembra 2010

Sedem sociálnych hriechov ľudstva podľa Gándhího

Mahatma Gandhi’s sobering list of mankind’s seven social sins:
  1. commerce without morality
  2. politics without principle
  3. wealth without work
  4. pleasure without conscience
  5. education without character
  6. science without humanity and
  7. worship without sacrifice
zdroj: Seeking a Moral Compass: Will the recession change us? (11. 02. 2010, Julia Baird) via pokeandsniff


AKTUALIZÁCIA (24. 10. 2013)
Originálne znenie z roku 1925, slovenský preklad a krátka poznámka v príspevku Sedem sociálnych hriechov ľudstva podľa Gándhího – 88. výročie.

nedeľa 19. septembra 2010

Huun-Huur-Tu & Carmen Rizzo – Ancestors call

Tuvinská skupina Huun-Huur-Tu založená na hrdelnom speve + elektro-hudobník so ženským menom Carmen Rizzo = album Eternal (2009). Moja naj skladba v štýle "tuva-tronica" je Ancestors Call (Volanie predkov alebo Predkovia volajú). To zvláštne pískanie nie je pískanie, ale práve jeden z druhov hrdelného spevu.

sobota 18. septembra 2010

Osoby, ktoré získali titul na Univerzite Komenského

Najväčšia a najstaršia slovenská univerzita zverejnila začiatkom zimného semestra zaujímavú databázu:
Pri príležitosti 90. výročia svojho vzniku vytvorila Univerzita Komenského elektronickú databázu osôb, ktorým bol na univerzite udelený titul (absolventský, vedecký alebo vedecko-pedagogický). Práca na zozname osôb nie je s ohľadom na rozsah a zložitosť úlohy  dokončená. Údaje sa budú trvale doplňovať a spresňovať.
Dôležité je, že aj bez videnia diplomu sa bude dať pomerne ľahko overiť, či osoba, ktorá tvrdí, že vyštudovala, naozaj vyštudovala. Možno pomôcka pre personalistov.

piatok 17. septembra 2010

Index smrti alebo najlepšie sa zomiera v Británii

Po mnohých štúdiách, ktoré hovoria o tom, kde sa na svete najlepšie žije, vyšiel nový rebríček z úplne iného súdka. Londýnska spoločnosť Economist Intelligence Unit (EIU) 14. júla 2010 publikovala 36-stranovú štúdiu o kvalite smrti a umierania s názvom The quality of death: Ranking end-of-life care across the world, čo by sa dalo voľne preložiť ako Kvalita smrti: Hodnotenie starostlivosti pri umieraní na svete. Pôvodná štúdia je dostupná zadarmo a v zaujímavom grafickom spracovaní sa nachádza na adrese www.qualityofdeath.org.

K najzaujímavejším výsledkom patrí rebríček 40 svetových krajín zostavený podľa indexu smrti (pozri obrázok č. 1). Index smrti je analogický k indexu života a vypovedá teda o kvalite smrti a umierania v konkrétnej krajine. Hodnotili sa parametre ako dostupnosť a kvalita starostlivosti pri umieraní a náklady s touto starostlivosťou spojené. Matematicky je index číslo od 0 do 10 a čím je vyšší, tým vyššia je kvalita umierania.

štvrtok 16. septembra 2010

Rosnička za volantom

Odohralo sa dnes popoludní v bratislavskej Rači. Za volantom som sedela ja, ozajstná vyštudovaná rosnička.
– Pani vodička, nesvietite. Ste ochotná zaplatiť blokovú pokutu 20 €? A peniaze máte pri sebe?
– Áno, som. Áno, mám. A nemohla by tá pokuta byť nižšia?
– Nie, už toto je znížená. Môže byť aj za 60 €.
– Aha, ale viete, ja stále svietim, aj cez leto, poctivo. To len teraz, keď pol dňa vystupujem z auta hore-dole po chvíľke jazdy, tak som na to zabudla. Akurát ideme z Rosničky, päť minút, čo som nastúpila -
– Z Rosničky?!?!?